Myanmar je krajinou prebúdzajúcou sa z mnohoročnej ospalosti i vojenskej diktatúry. Viacerí ju poznajú skôr pod jej predchádzajúcim názvom Barma, možno si pamätajú že hlavným mestom bol Rangún, no meno toho nového nepozná nik... Barma je obľúbeným cieľom cestovateľov – znalcov, ktorí oceňujú práve to, že krajina je málo ovplyvnená vonkajšími vplyvmi a zostala mimo pozornosti masovej turistiky.
Mnohí krajinu nazývajú “Golden Land” pre jej ohromujúce budhistické pamiatky, dodnes pokryté zlatom a drahými kameňmi. V kontraste s tým, obyvatelia žijú v nepredstaviteľnej chudobe. Ich denný zárobok nedosahuje ani jeden dolár. Napriek tomu sú veľmi priateľskí, mnohí sú vzdelaní, ovládajú angličtinu. Pre mňa sa stala krajina “zlatou” nielen pre pamiatky, ale najmä vďaka ľuďom, ktorí tu žijú.
Krajina je veľkým skanzenom ázijskej kultúry, zatiaľ len veľmi málo ovplyvnená západnou kultúrou. Aj keď mladí ľudia v mestách pokladajú za sexi mať tričko s americkým nápisom, mobil, internet a coca-colu. Myanmar je ešte stále krajinou, kde sa dodržiavajú tradičné zvyky. Muži nosia sukne a ženy a deti si bielia líca tzv. tanakou, výťažkom zo stromu s rovnakým menom, ktorá slúži ako ozdoba i ochrana pred slnkom.
S kamarátom sme mali Maynmar na muške už 5 rokov. Cestu nám predčasom oddialila veľká vlna tsunami, ktorá zničila časť krajiny a pri ktorej zahynuli desattisíce ľudí. Až tohto roku vo februári sa nám splnil náš viacročný sen. Po istých peripetiách s prípravou tripu (vybavenie víz a dohadovanie sa s lokálnymi cestovkami, bez ktorých je návšteva krajiny takmer nemožná) vyrážame. Prakticky jedinou možnosťou ako vstúpiť do krajiny je letecký presun z Bangkoku do Yangonu, ktorý je vstupnou bránou do krajiny.
Po príchode na letisko, vlepení víz do pasu (predtým schválených dvomi myanmarskými ministerstvami) a zvítaní sa s dvomi zvláštnymi zástupcami miestnej cestovky, si hodinky posúvame o pol hodiny dozadu. Ten časový posun má asi upozorniť príchodzích, že sú niekde inde... Ani týždeň tu nemá sedem dní ale osem. Tým ôsmym dňom je „Rahú“ ale nemá svoje samostatné miesto v kalendári. Býva v stredu popoludní, aby sa predsa len trochu prispôsobili aj na okolitému svetu...
V krajine majú niekoľko mobilných operátorov, ale žiadny z nich nemá uzavreté roamingové zmluvy. A tak vypínam mobil a zbavujem sa kontaktu so svetom. Jediným kontaktom je z času na čas internet, ktorý je v Myanmare asi najpomalší na svete.
Ďalšou miestnou špecialitou je častá zmena hlavného mesta. Táto činnosť patrila v minulosti k výsadám panovníkov. My sme narátali päť bývalých hlavných miest. Poslednou zmenou bolo rozhodnutie vojenskej chunty o presunutí vlády z pobrežného a príliš “britského” Yangonu do novopostaveného hlavného mesta Neipyijto, ktoré sa nachádza na ťažšie napadnuteľnom mieste uprostred krajiny, na polceste medzi Yangonom a Mandalay. Je to skôr skupina izolovaných zón rozptýlených po celej oblasti s rozlohou väčšou ako Veľký Londýn. Vládne budovy sú lemované 8-prúdovými diaľnicami, nachádza sa tam verná kópia Shwedagonskej pagody, 5 golfových ihrísk, ZOO s klimatizovaným pavilónom pre tučniaky… Pýtali sme sa sprievodkyne či sa tam dá dostať. Lietadlá sú len pre vládu a poslancov. Autom na špeciálne povolenie…tak tam sme neboli. Poďme sa teda pozrieť na Yangon.
Yangon
Bránou do krajiny je jedno z bývalých hlavných miest - Yangon (predtým Rangún). Víta nás ošarpané, schátralé koloniálne mesto vybudované počas britskej nadvlády. Yangon sa však navštevuje predovšetkým kvôli Shwedagonskej pagode, najposvätnejšiemu miestu v celej krajine. Údajne má 2600 rokov. Nachádza sa na vyvýšenom mieste, prístup je zabezpečený zastrešenými schodišťami zo všetkých svetových strán. Samotná pagoda meria 99 metrov, celá je pozlátená. Povrch pagody pokrýva 8 688 zlatých doštičiek a samotný vrchol stupy je vysádzaný 5 448 diamantmi a 2 317 rubínmi, zafírmi a topásmi.
Sprievodcovia radi hovoria turistom, že v jej útrobách sa nachádza viac zlata a diamantov ako vo všetkých bankách sveta. Okolo hlavnej stupy sa vinie široká dláždená cesta, po ktorej krúžia davy mníchov, miestnych i turistov z celého sveta. Omamné vône vonných tyčiniek, meditujúci mnísi a modliaci sa Mjanmarci spôsobia, že strácame pojem o čase i o počte okruhov okolo hlavného chrámu a zrazu je večer. Lesk pagody však oslepuje ešte aj po západe slnka…
Hneď prvý deň, priamo na Shwedagone, dostávam od jedného mnícha ponuku pripojiť sa k ich komunite a ísť meditovať do kláštora na tri mesiace. Na tento moment neskôr často spomínam.
Bagan
Prvou zastávkou po Yangone je starobylé mesto Bagan. Prichádzame sem po skorom rannom leteckom presune. Nachádza sa tu viac ako 4 tisíc budhistických pagod, vybudovaných približne v 13. storočí nášho letopočtu. V priebehu dňa stíhame vidieť desať (zrejme) najvýznamnejších. Na poslednej sme zostali civieť na to ako tu zapadá slnko. Neopakovateľné divadlo.
Najväčšou atrakciou v Bagane je však prelet teplovzdušným balónom nad poľom chrámov za raného svitu. Tento špás nie je myanmarským výmyslom. Balónové lety prevádzkuje britská firma a tomu zodpovedá aj cena. Ale sú aj dni, keď si plníte detské sny... A tak sme leteli.
Pohľad na pole chrámov utopených v rannej hmle s predierajúcim sa ranným slnkom sa vrýva navždy do pamäti i na CFku. Základ je vychytiť dobrú (rožnú) pozíciu v koši pre 16 ľudí a stabilizovať teleobjektív.
Ďalšou zastávkou je podivný budhistický kláštor v horách postavený na vyhasnutej sopke - Mount Popa. Vyzerá ako rozprávkový hrad na stračej nôžke. Samotné miesto bolo však aj pre nás (najmä z hygienického hľadiska) čosi, čo ešte dokázalo prekvapiť. To že sme takmer celý Myanmar museli z dôvodu piety absolvovať naboso asi tak neprekvapí tých, čo už v Ázii boli. Ale preskakovať pritom počas výstupu po 700 schodoch opičí trus bola celkom zaujímavá športová disciplína. Toto nebezpečenstvo však hrozilo aj zvrchu... Opice boli všade a striehli na svoju korisť. Potraviny.
Pokračovanie tu:
http://www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/579/golden-land-myanmar-2-cast/
Zdroje informácií:
Lonely Planet: Myanmar (Burma), 2011
Olga Walló: Pohled profesionálního prúvodce, Barma, ifp publishing, 2010
National Geografic: Barma, země stínú, srpen 2011
Lidé a Země: Barma, ráj pod dozorem, 08/2012
Mnohí krajinu nazývajú “Golden Land” pre jej ohromujúce budhistické pamiatky, dodnes pokryté zlatom a drahými kameňmi. V kontraste s tým, obyvatelia žijú v nepredstaviteľnej chudobe. Ich denný zárobok nedosahuje ani jeden dolár. Napriek tomu sú veľmi priateľskí, mnohí sú vzdelaní, ovládajú angličtinu. Pre mňa sa stala krajina “zlatou” nielen pre pamiatky, ale najmä vďaka ľuďom, ktorí tu žijú.
Krajina je veľkým skanzenom ázijskej kultúry, zatiaľ len veľmi málo ovplyvnená západnou kultúrou. Aj keď mladí ľudia v mestách pokladajú za sexi mať tričko s americkým nápisom, mobil, internet a coca-colu. Myanmar je ešte stále krajinou, kde sa dodržiavajú tradičné zvyky. Muži nosia sukne a ženy a deti si bielia líca tzv. tanakou, výťažkom zo stromu s rovnakým menom, ktorá slúži ako ozdoba i ochrana pred slnkom.
S kamarátom sme mali Maynmar na muške už 5 rokov. Cestu nám predčasom oddialila veľká vlna tsunami, ktorá zničila časť krajiny a pri ktorej zahynuli desattisíce ľudí. Až tohto roku vo februári sa nám splnil náš viacročný sen. Po istých peripetiách s prípravou tripu (vybavenie víz a dohadovanie sa s lokálnymi cestovkami, bez ktorých je návšteva krajiny takmer nemožná) vyrážame. Prakticky jedinou možnosťou ako vstúpiť do krajiny je letecký presun z Bangkoku do Yangonu, ktorý je vstupnou bránou do krajiny.
Po príchode na letisko, vlepení víz do pasu (predtým schválených dvomi myanmarskými ministerstvami) a zvítaní sa s dvomi zvláštnymi zástupcami miestnej cestovky, si hodinky posúvame o pol hodiny dozadu. Ten časový posun má asi upozorniť príchodzích, že sú niekde inde... Ani týždeň tu nemá sedem dní ale osem. Tým ôsmym dňom je „Rahú“ ale nemá svoje samostatné miesto v kalendári. Býva v stredu popoludní, aby sa predsa len trochu prispôsobili aj na okolitému svetu...
V krajine majú niekoľko mobilných operátorov, ale žiadny z nich nemá uzavreté roamingové zmluvy. A tak vypínam mobil a zbavujem sa kontaktu so svetom. Jediným kontaktom je z času na čas internet, ktorý je v Myanmare asi najpomalší na svete.
Ďalšou miestnou špecialitou je častá zmena hlavného mesta. Táto činnosť patrila v minulosti k výsadám panovníkov. My sme narátali päť bývalých hlavných miest. Poslednou zmenou bolo rozhodnutie vojenskej chunty o presunutí vlády z pobrežného a príliš “britského” Yangonu do novopostaveného hlavného mesta Neipyijto, ktoré sa nachádza na ťažšie napadnuteľnom mieste uprostred krajiny, na polceste medzi Yangonom a Mandalay. Je to skôr skupina izolovaných zón rozptýlených po celej oblasti s rozlohou väčšou ako Veľký Londýn. Vládne budovy sú lemované 8-prúdovými diaľnicami, nachádza sa tam verná kópia Shwedagonskej pagody, 5 golfových ihrísk, ZOO s klimatizovaným pavilónom pre tučniaky… Pýtali sme sa sprievodkyne či sa tam dá dostať. Lietadlá sú len pre vládu a poslancov. Autom na špeciálne povolenie…tak tam sme neboli. Poďme sa teda pozrieť na Yangon.
Yangon
Bránou do krajiny je jedno z bývalých hlavných miest - Yangon (predtým Rangún). Víta nás ošarpané, schátralé koloniálne mesto vybudované počas britskej nadvlády. Yangon sa však navštevuje predovšetkým kvôli Shwedagonskej pagode, najposvätnejšiemu miestu v celej krajine. Údajne má 2600 rokov. Nachádza sa na vyvýšenom mieste, prístup je zabezpečený zastrešenými schodišťami zo všetkých svetových strán. Samotná pagoda meria 99 metrov, celá je pozlátená. Povrch pagody pokrýva 8 688 zlatých doštičiek a samotný vrchol stupy je vysádzaný 5 448 diamantmi a 2 317 rubínmi, zafírmi a topásmi.
Sprievodcovia radi hovoria turistom, že v jej útrobách sa nachádza viac zlata a diamantov ako vo všetkých bankách sveta. Okolo hlavnej stupy sa vinie široká dláždená cesta, po ktorej krúžia davy mníchov, miestnych i turistov z celého sveta. Omamné vône vonných tyčiniek, meditujúci mnísi a modliaci sa Mjanmarci spôsobia, že strácame pojem o čase i o počte okruhov okolo hlavného chrámu a zrazu je večer. Lesk pagody však oslepuje ešte aj po západe slnka…
Hneď prvý deň, priamo na Shwedagone, dostávam od jedného mnícha ponuku pripojiť sa k ich komunite a ísť meditovať do kláštora na tri mesiace. Na tento moment neskôr často spomínam.
Bagan
Prvou zastávkou po Yangone je starobylé mesto Bagan. Prichádzame sem po skorom rannom leteckom presune. Nachádza sa tu viac ako 4 tisíc budhistických pagod, vybudovaných približne v 13. storočí nášho letopočtu. V priebehu dňa stíhame vidieť desať (zrejme) najvýznamnejších. Na poslednej sme zostali civieť na to ako tu zapadá slnko. Neopakovateľné divadlo.
Najväčšou atrakciou v Bagane je však prelet teplovzdušným balónom nad poľom chrámov za raného svitu. Tento špás nie je myanmarským výmyslom. Balónové lety prevádzkuje britská firma a tomu zodpovedá aj cena. Ale sú aj dni, keď si plníte detské sny... A tak sme leteli.
Pohľad na pole chrámov utopených v rannej hmle s predierajúcim sa ranným slnkom sa vrýva navždy do pamäti i na CFku. Základ je vychytiť dobrú (rožnú) pozíciu v koši pre 16 ľudí a stabilizovať teleobjektív.
Ďalšou zastávkou je podivný budhistický kláštor v horách postavený na vyhasnutej sopke - Mount Popa. Vyzerá ako rozprávkový hrad na stračej nôžke. Samotné miesto bolo však aj pre nás (najmä z hygienického hľadiska) čosi, čo ešte dokázalo prekvapiť. To že sme takmer celý Myanmar museli z dôvodu piety absolvovať naboso asi tak neprekvapí tých, čo už v Ázii boli. Ale preskakovať pritom počas výstupu po 700 schodoch opičí trus bola celkom zaujímavá športová disciplína. Toto nebezpečenstvo však hrozilo aj zvrchu... Opice boli všade a striehli na svoju korisť. Potraviny.
Pokračovanie tu:
http://www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/579/golden-land-myanmar-2-cast/
Zdroje informácií:
Lonely Planet: Myanmar (Burma), 2011
Olga Walló: Pohled profesionálního prúvodce, Barma, ifp publishing, 2010
National Geografic: Barma, země stínú, srpen 2011
Lidé a Země: Barma, ráj pod dozorem, 08/2012
Pridaj komentár
, z tých fotiek, čo som už predtým videla, som mala pocit, že by to bolo aj na knihu..a toto ma len utvrdilo, teším sa na pokračovanie
(
