Od detstva mi bola z nejakého dôvodu vštepovaná veta: „To nefoť, to je proti slnku.“ A ja som sa tohto pravidla, bohužiaľ, držal a netušil som, čo všetko sa za tým môže skrývať. Ale konečne prišla zmena, keď som sa fotografii začal venovať naplno. Neskutočne ma fascinovali fotografie s úžasným „horúcim“ presvetleným pozadím, či s efektnými krúžkami od kvapiek rosy. K dosiahnutiu tohto ideálu bolo potrebné experimentovať so svetlom a hlavne porušiť konvenčné pravidlo o fotografovaní proti svetlu.
Večerné hľadanie odpočinku motýľa očkáňa. Fotografovanie bolo z mierneho podhľadu tak, že som musel ležať na zemi. EXIF: 1/125s, F6.,3, ISO 1250.
Stará známa veta, že na dobrú fotografiu je potrebné dobré svetlo, v tomto prípade platí snáď dvojnásobne. Základom krásnej fotografie v protisvetle je logicky kvalitný zdroj svetla. Dajú sa zvoliť dva postupy. Buď sa plne využije prirodzené svetlo alebo použijeme externý zdroj svetla – najčastejšie externý blesk. Ako úspešne zrealizovať obe tieto cesty si ukážeme na fotografovaní detailov a makra vo voľnej prírode.
Atmosféra slnečného kúpeľu v rannej rose sa najlepšie podarila zachytiť spôsobom využitia prirodzeného protisvetla. Fotoaparát bol položený takmer na zemi. EXIF: 1/1000s, F2,8, ISO 320.
Prirodzené protisvetlo
Opäť budem zdôrazňovať to, čo už mnohokrát odznelo nielen na tomto portáli. Najlepší čas na fotografovanie akéhokoľvek námetu zo živej prírody je ráno pri východe slnka, alebo v podvečerných slnečných lúčoch. V tomto prípade je dôležité, aby bola obloha jasná, bez oblakov. Treba využiť ten čas, kedy je uhol lúčov dopadnutých na povrch zeme čo najnižší. Spravidla to nebýva dlho, len niekoľko desiatok minút. Preto je dobré pred samotným fotografovaním vybrať správnu lokalitu a objekt, a samozrejme zosúladiť to s počasím. Ak boli splnené podmienky načrtnuté vyššie, tak potom ostáva ešte jedna dôležitá vec pred samotným fotografovaním. Správny výber pozadia. Tmavé zatienené miesta v pozadí sa hneď v protisvetle nežiaduco odzrkadlia na fotografii. Ideálne je mať v pozadí mierny svah alebo rovinu s homogénnym porastom. Treba sa vyhnúť miestam, kde lúka končí vysokým porastom, či inými prekážkami. Potom už môžeme objektív natočiť do takej polohy, aby sa akoby tesne dotýkal slnka, ale priamy slnečný lúč neprenikol na snímač. Je to celé o hľadaní vhodného uhla a kompromisoch. Všimol som si, že väčšina mojich fotografií vznikla v miernom podhľade.
Nesprávne zvolenie pozadia, ktoré bolo tvorené pásom hustých krovín. Vznikli tak nežiaduce tmavé mapy.
EXIF: 1/200s, F9,0, ISO 200.
Spôsob fotografovania s využitím protisvetla nie je technicky nijako obmedzený. Dá sa použiť ako širokouhlý objektív, tak aj dlhý teleobjektív. Voľba správneho „skla“ je na uvážení autora. Dôležité je len to, aby objektív dobre zvládal túto optickú výzvu. Nekvalitné optické vlastnosti sa odrazia na výsledku okamžite. Treba dbať aj na to, aby na objektíve, či nasadenom filtre neboli žiadne nečistoty. Tie sa totiž vedia nepríjemne prejaviť na fotke, a potom doma za počítačom zbytočne tečú hodiny pri retušovaní škvŕn.
Fotografovanie jesienok 50 mm základným objektívom. Pre docielenie silného bokehu bola použitá nízka hodnota clony. EXIF: 1/3200s, F1,8, ISO 100.
Lesné protisvetlo prenikajúce cez listy stromov má tiež svoje čaro a prednosti. Orchidea zozadu nasvietená prirodzeným svetlom a spredu z ľavého boku externým bleskom. EXIF: 1/800s, F2,8, ISO 320.
Častým problémom pri protisvetle je zlyhávanie autofokusu. Zatiaľ som sa nestretol s objektívom, ktorý by na 100% vždy zaostril to, čo chcem v protisvetle. Preto je dobré používať manuálne ostrenie cez živý náhľad v kombinácii so statívom. Pri fotografovaní v protisvetle sa konečne dá oceniť používanie slnečnej clony objektívu. Znižujú možnosť prenikania slnečných lúčov do objektívu i pri nižších uhloch k slnku. Ak vo fotobrašni nechýba polarizačný filter, tak teraz je jeden z tých správnych momentov kedy ho použiť. Ja osobne ho potom nastavím tak, aby mi zvýraznil teplé červené tóny. Niekedy, ak sa mi vidí objektív príliš zastretý v dôsledku silného svetla, tak ho buď jemne doblysnem bleskom, alebo použijem malú odrazovú dosku na osvetlenie objektu. Pri konečnom postprocessingu do fotografie vždy pridám viac kontrastu a zvýrazním predovšetkým tmavšie body.
Pri tejto fotografii jasoňa zlyhával autofokus môjho 100mm L-kového „makráču“ jedna radosť. Navyše steblo kvetu sa hojdalo vo vánku. Nakoniec som zvolil manuálne ostrenie. EXIF: 1/200s, F6,3, ISO 200.
Umelé protisvetlo
Nie vždy je možnosť vychytať pekné počasie či prísť skoro zaránky. No netreba zúfať, fotograf je človek vynaliezavý (aspoň by mal byť :)) a vie si poradiť aj so zamračenou oblohou. Je tu však jedna podmienka, a to je nejaký výrazný zdroj umelého osvetlenia. Ja mám skúsenosť zatiaľ len s externým bleskom. Iné som ešte neskúšal, ale viem si predstaviť aj alternatívne prístupy. Ak chcem použiť externý blesk ako hlavný zdroj protisvetla, treba použiť jednoznačne odpaľovacie zariadenia. Značnú časť fotografií som robil starým analógovým bleskom Vivitar s rádiovým odpaľovačom značky Cactus. Neskôr som začal používať infračervený transmiter na systémové Canon blesky. Tá prvá verzia je finančne menej náročná a na počudovanie často aj spoľahlivejšia. Výhodou značkovej zostavy je, že pracuje v systéme ETTL a dá sa nastavovať priamo na tele fotoaparátu, no transmiter často nereaguje cez väčšie prekážky.
Orchidea zozadu nasvietená starým analógovým bleskom, ktorý bol odpálený rádiovým odpaľovačom. Spredu bola dosvietená odrazovou doskou. EXIF: 1/60s, F5,6, ISO 320.
Blesk treba umiestniť na zem za fotografovaný objekt. Veľkou pomôckou sú mini statíviky v štýle gorilapod. Podobne ako pri prirodzenom svetle, aj tu sa treba s fotoaparátom natočiť tak, aby sa priamy záblesk „dotýkal“ objektívu, ale nevstupoval doňho. Opäť sa dá využiť odrazová doska či druhý externý blesk, taktiež slnečná clona alebo polarizačný filter.
Jašterica počas zamračeného dna pekne pózovala. Neprotestovala, keď som za skalu schoval externý blesk a transmiterom ho odpálil. EXIF: 1/250s, F4,0, ISO 320.
Pri fotografovaní väčšinou používam nižšie hodnoty clony, aby vznikol jemný bokeh s krúžkami. Veľmi efektné pri tomto štýle práce, či už pri prirodzenom alebo umelom svetle je, keď okolité prostredie je v rozumnej miere mokré – od rannej rosy, dažďa alebo ostrekovača, ktorý si donesieme aj s vodou na miesto. Áno, aj takáto umelá závlaha je možná, ale nikdy sa nevyrovná tej prirodzenej. K tomuto kroku sa prikláňam len počas výnimočných suchých letných dní.
Ranná jarná rosa v kombinácii s externým bleskom v pozadí urobila svoje. Opäť bola použitá aj odrazová doska. EXIF: 1/30s, F6,3, ISO 250.
Aby ostali v hĺbke ostrosti obe kvapky, zvýšil som hodnoty clony, to však malo za následok, že kvapky v pozadí netvoria kruhy, ale mnohouholníky. EXIF: 1/25s, F8,0, ISO 320.
Čakajú nás pekné letné dni. Dúfajme, že budú plné slnka. Môžeme si trošku privstať a zachytiť ten ranný slnečný kúpeľ. A ak by sa predsa len zamračilo, nemajme obavy, vybaľme blesky a experimentujme. Prajem vám pekné inšpiratívne a tvorivé leto.
Pridaj komentár
Super článok 
