Mám rád fotografie, ktoré vedú k polemike, diskusiám, nezodpovedaným otázkam, ba až ku konšpiračným teóriám. O to viac, ak majú navyše potenciál byť svedectvom niečoho dôležitého z hľadiska histórie. Presne taká je v súčasnosti najsledovanejšia fotografia na Flickri. Fotka, ktorá obletela svet ako jeden z dôkazov o ťažení a zabití najhľadanejšieho teroristu Usamu bin Ládina – tzv. Situation Room Photo. Zachytáva amerického prezidenta Baracka Obamu a ďalších členov národného bezpečnostného teamu, ako svorne a s napätím sledujú vojenskú operáciu. Iste, ohľadom morálnej a politickej oprávnenosti takejto akcie, o autenticite fotografie, o tom, na čo sa odfotografovaní pozerajú a ako sa pri tom tvária sa dajú viesť siahodlhé diskusie a špekulácie. To však nie je môj zámer. Chcel by som sa jej povenovať v súvislosti s jedným článkom, publikovaným na CNN.com, ktorý ju serióznym spôsobom analyzuje z troch významovo-obsahových aspektov.
Mnohých, tak ako aj mňa, upútajú na nej hneď dve veci. Zdesený výraz štátnej tajomníčky Hillary Clintonovej a neprináleživé posadenie prezidenta Baracka Obamu kdesi vzadu, na kraji, mimo dôstojného koženého kresla, v civilnej vetrovke. Iste, fenomén fotografie spočíva práve v zachytení okamihu, vo vytrhnutí kontextu a my sa môžeme len domnievať, čo sa dialo predtým a čo potom. Dohady, či sa prezident na okamih nevymenil v kresle s generálom, ktorý potreboval cez počítač zasiahnuť do velenia operácie, alebo či ruka štátnej tajomníčky na ústach je prejavom zdesenia, alebo len obyčajným tlmením alergického kašľa, ako sama neskôr povedala, ostanú zrejme navždy iba dohadmi. Avšak jedinečnosť tejto fotografie spočíva v akomsi neprvoplánovom, podprahovom odkaze, vypovedajúcom o aktuálnom stave americkej spoločnosti.
Prvý aspekt, na ktorý sa autor v článku CNN zameral, je otázka rasy. Nielen že sa zvolením Afro-Američana za hlavu krajiny zbúrali isté rasové predsudky a stereotypy v Amerike, touto fotografiou prischla Obamovi rola „čierneho“ ochrancu národa. Z histórie USA je známe, že „čierni“ muži boli vykresľovaní ako hrozba pre Ameriku – predstavovali zlo, násilie, bytosti, ktorým sa bolo radno vyhýbať. Avšak touto fotkou z Bieleho domu sa černoch dostáva do pozície ochrancu, čo v konečnom dôsledku zrejme prispeje k rehabilitácii zlého imidžu černošskej populácie v Amerike.
Druhou rovinou, na ktorú záber poukazuje, je postavenie žien v centre moci. Z pohľadu americkej histórie ide o rovnaký nonsens, ako pozitívne vnímanie černošskej rasy. Či už si pozriete fotografie prezidenta J.F.Kennedyho z čias Kubánskej krízy, alebo sa budete prehŕňať archívom publikovaných vojenských fotografií z druhej svetovej vojny, na žiadnej nenájdete ženu, tobôž nie v prítomnosti hlavného velenia. Na tejto sú rovno dve: spomínaná štátna tajomníčka Hillary Clinton a Audrey Tomason, vedúca boja proti terorizmu. Hoci fotka demonštruje silu velenia, výraz Clintonovej narúša jeho neochvejnosť a vnáša do nej ženský emočný rozmer. „Jej emócie sú viac viditeľné, ale som si istá, že mnohí z mužov v miestnosti sa cítili rovnako.“, povedala profesorka sociológie z Meredith College v Severnej Karolíne, Lori Brown.
Zaujímavé je, ako sa s touto fotografiou, resp. prítomnosťou žien v takto vplyvnom prostredí vyrovnali novinári ultra ortodoxných židovských novín Di Tzeitung. V duchu pravidiel vydavateľa novín, ktoré zakazujú publikovanie fotografií žien, považovaných za sexuálny podnet, sa na mieste Hillary a Audrey objavili dve čierne machule.
Posledným rozmerom, ktorý táto fotografia odhalila, je úbytok prezidentského „machizmus“, prehnaná dôstojnosť, mužnosť a pýcha. Doposiaľ boli americkí prezidenti vykresľovaní ako alfa samci, z toho dôvodu na verejnosť neprenikali ani informácie o ich zraneniach či chorobách. Nechávali sa fotiť v heroických pózach a situáciách - Theodore Roosevelt poľuje na safari, Ronald Reagan si čistí na ranči svoj kovbojský klobúk, George W.Bush si demonštratívne oblieka „Top Gun“ bundu na palube lietadlovej lode, no prezident Barack Obama sedí v nenápadnej civilnej vetrovke, v úzadí na kraji miestnosti, práve počas riadenia operácie zameranej na dolapenie kľúčového nepriateľa USA. Keby ste nevedeli, kto a kým je Barack Obama, sotva by ste povedali, že na fotke je nejaký prezident. A práve toto gesto považujú analytici za novú éru, nový trend v správaní sa amerického prezidenta, ktorý aj napriek sebaistote a vodcovskej osobnosti sa otvorene priznáva ku teamu svojich poradcov, spolupracovníkov. Výjav, ktorý by bol len pár rokov dozadu absolútne nepredstaviteľný.
Toľko analýzy. Ako však hovorí klasik, dobrá fotka je tá, ktorá vás núti pýtať sa. Pýtal som sa ja, pýtali sa mnohí ďalší. Aj preto vnímam fotku zvanú "Situation Room Photo" ako výborný dokumentárny počin. Kto vie, ako by som sa na ňu pozeral, keby som poznal celý kontext zachytenej situácie.
Zdroj foto: CNN
Pridaj komentár
